Masticha - tajná medicína z ostrova Chios

Masticha je medicína, známa a cenená už od staroveku. Od nepamäti ovplyvňovala dejiny svojho domovského ostrova Chios. Rimania, Byzantínci, Gréci, Turci, Janovčania a ďalší vládcovia, ktorí sa na ostrove vystriedali, tu zanechali svoju stopu. Výrobný proces Chioskej Mastichy sa od tých čias prakticky nezmenil.

PESTOVANIE MASTICHY

Mastichový strom alebo pistáciovník mastixový (Pistacia lentiscus var. Chia, čeľaď Anacardiaceae) je stálozelený ker dosahujúci výšku 2 - 3 metre, výnimočne až 5 metrov. V Grécku sa pistáciovník volá aj skinos. Rastie veľmi pomaly a plne vyvinutým sa stáva

medzi 40 - 50 rokom. Dožíva sa viac ako 100 rokov.

Mastichu dokáže pistáciovník mastixový produkovať až v 5. alebo 6. roku života, pričom maximálnu produkciu živice dosahuje pistáciovník v 15 rokoch. Po 70 rokoch je produkcia mastichy zo stromu už len minimálna. Priemerný ročný výnos jednej rastliny je 150 - 180 gramov surovej mastichy. Sú ale výnimky, keď to môžu byť až 2 kilogramy alebo naopak

iba 10 gramov.

ZBER MASTICHY

Výroba mastichy je rodinnou záležitosťou a vyžaduje prácu a pozornosť po celý rok. V decembri pestovatelia začnú prihnojovať pistáciovníky prírodným hnojivom s použitím opadaných listov pistáciovníkov. V polovici januára a počas februára začnú prerezávať vetvy, aby strom získal ideálny tvar aby mal dostatok slnka a dostatočnú cirkuláciu vzduchu.

Pomocou kentitiri - malého ostrého nástroja s drážkami na koncoch, sa do kôry na hlavných vetvách robia malé zárezy, nazývane kentos. Začína sa v júli a auguste, a pokračuje sa až do konca septembra. Masticha kvapká zo zárezov a padá na pripravenú pôdu pod stromami. Kvapky začínajú tuhnúť 15 – 20 dní od prvého zárezu. Najprv sa zbierajú veľké kúsky mastichy, tzv. pítes. Ostatné kúsky sa zmetú na hromadu alebo sa ručne zbierajú. Masticha sa potom ukladá do drevených bední na chladné miesto.