helicobacter-pylori
helicobacter-pylori
Masticha - tajná medicína z ostrova Chios
Masticha je medicína, známa a cenená už od staroveku. Poznali ju Rimania, Gréci aj Turci a mnohý ďalší vládcovia. Výrobný proces Chioskej Mastichy sa od tých čias vôbec nezmenil.
PESTOVANIE MASTICHY
Mastichový strom alebo Pistáciovník mastixový (Pistacia lentiscus var. Chia, čeľaď Anacardiaceae) dosahuje výšku 2 - 3 metre, výnimočne až 5 metrov. V Grécku sa pistáciovník volá aj skinos. Rastie veľmi pomaly a plne vyvinutým sa stáva
medzi 40 - 50 rokom. Dožíva sa viac ako 100 rokov.
Až v 5. a 6. roku života začína strom produkovať živicu, pričom maximálnu produkciu dosahuje pistáciovník vo svojich 15 rokoch. Po 70 rokoch je produkcia mastichy zo stromu už len minimálna. Priemerne jeden strom dá 150 - 180 gramov surovej mastichy.
ZBER MASTICHY
Výroba mastichy je rodinnou záležitosťou a vyžaduje prácu a pozornosť po celý rok. V decembri pestovatelia začnú prihnojovať pistáciovníky prírodným hnojivom s použitím opadaných listov pistáciovníkov. V polovici januára a počas februára začnú prerezávať vetvy, aby strom získal ideálny tvar aby mal dostatok slnka a dostatočnú cirkuláciu vzduchu.
Pomocou kentitiri - nástroja s drážkami na koncoch, sa do kôry na hlavných vetvách robia malé zárezy, nazývane kentos. Začína sa v júli a auguste, a pokračuje sa až do konca septembra. Masticha kvapká zo zárezov a padá na pripravenú pôdu pod stromami. Kvapky začínajú tuhnúť 15 – 20 dní od prvého zárezu. Najprv sa zbierajú veľké kúsky mastichy, tzv. pítes. Ostatné kúsky sa zmetú na hromadu alebo sa ručne zbierajú. Masticha sa potom ukladá do drevených bední na chladné miesto.